Dizajnérka Kateřina Vejrostová: Najviac ma baví hľadanie nových tvarov

ETA nedávno uviedla na trh nový kuchynský robot ETA Kuliner II. Za jeho vzhľadom stojí mladá dizajnérka Kateřina Vejrostová, ktorá sa postarala nielen o to, aby zaujal na prvý pohľad, ale aj o to, aby sa dobre ovládal. Ako prebieha proces navrhovania nových spotrebičov a prečo by mal mať ich dizajnér rád varenie, sa dozviete v novom rozhovore.

Pre ETU ste v rámci predchádzajúcej spolupráce navrhla už stolný mixér ETA Blendic II. Ako sa na to pozeráte s odstupom? Páči sa vám?

Myslím si, že je tam pár vecí, ktoré by som dnes urobila inak. Dizajnér sa na svoju prácu pozerá viac-menej kriticky hneď, ako ju dokončí. Včera som práve v Blendicu mixovala jahody a hovorila som si, že by sa dal vylepšiť.

Bola to vaša prvá praktická skúsenosť s tým, ako prebieha proces od návrhu až po sériovú výrobu?

Ako úplne prvú vec som pre ETU navrhovala špiralizér. K práci na ňom som sa dostala cez motivačné stáže pani europoslankyne Martiny Dlabajovej. Dovtedy som na všetkých projektoch spolupracovala s konzultantmi v škole, ale tu som prvýkrát stála pri celom procese sama za seba.

Líšia sa v tomto prípade očakávania od reality? Existuje niečo, čo vás ako dizajnérku prekvapilo?

Stáž prebehla úplne inak, než som čakala. Keď som sa na stáže Sběrny přání pozerala predtým, vyzeralo to, že stážisti skôr tieňujú. Ja som ale bola pri všetkom prakticky a vývojári v inovačnom centre v Hlinsku mi ukázali všetko od A po Z. Predstavili mi špiralizér ako príslušenstvo ku kuchynskému robotu, ktorý bol vtedy čisto funkčným riešením. Nemal žiadny dizajn ani ergonómiu. Potom už bolo na mne dať špiralizéru tvár a zachovať funkčnosť.

Takto to znie celkom jednoducho. Vývojári vám predstavia návrh, vy mu dáte formu.

Spolupráca prebiehala tak, že sme sa stretli nad zadaním, ktoré už mala ETA pripravené. Jeho súčasťou je vnútorné vybavenie vrátane motorov a všetkého ostatného. Potom bolo na mne „obaliť“ spotrebič alebo príslušenstvo tak, aby boli vizuálne zaujímavé, zapadali do portfólia firmy, a zároveň boli užívateľsky prívetivé a ergonomické. Návrh spracovávam na 3D modeli, ktorí potom predstavujem firme v niekoľkých variantoch, o ktorých sa rozprávame a hľadáme riešenia, ktoré by mohli byť uvedené na trh.

Kam chodíte po inšpiráciu?

Hľadám ju najmä okolo seba. Zvyčajne modelujem tvary v hline, aby som vedela, ako bude fungovať celkový objem a tvar. Vtedy ma zaujíma, či bude konkrétny dizajn príjemný nielen pre oči, ale aj to, či sadne do ruky. Pozerám sa aj na konkurenciu, aby som sa odlíšila, sledujem portfólio firmy a predchádzajúce výrobky, aby do nich nový dizajn zapadol.

ETA má v dizajne výrobkov jednoznačne veľmi dlhú tradíciu, z ktorej sa dá čerpať. Bol to aj dôvod, prečo ste si pre svoju stáž vybrali práve ETU?

Určite. A okrem toho aj preto, že je to česká firma s dlhoročnou tradíciou, na ktorej som sa chcela podieľať. Navyše, ETA je značka pre každého – pokrýva potreby tých, ktorí chcú mať luxusné dizajnérske kúsky, aj tých, ktorí chcú lacnejší spotrebič do prvej domácnosti a podobne. Vďaka tomu mi je veľmi sympatická.

Je takýchto firiem viac? Môže sa začínajúci dizajnér uživiť navrhovaním pre českú firmu?

Počas celej doby štúdia bolo mojím snom uplatniť sa práve takto. Chcela som presvedčiť ETU, aby so mnou chceli spolupracovať aj po škole. Pre české firmy je ale náročné zamestnávať dizajnérsky tím na plný úväzok. Väčšinou nemajú toľko nových produktov, ktoré by mohlo ich dizajnérske oddelenie navrhnúť. Pre firmy je preto zaujímavejšie dopytovať dizajn výrobkov externe. Zároveň im to dáva možnosť nájsť nové mená a tváre.

Pre ETU ste zatiaľ pracovala výlučne na kuchynských spotrebičoch. Máte k vareniu blízko?

Mám. S priateľom je to naša spoločná záľuba a v kuchyni trávime veľa času. Preto dokážem oceniť, keď sú kuchynské produkty dobre navrhnuté a ľahko sa s nimi pracuje. Na druhej strane dokážem byť veľmi kritická, keď tomu tak nie je.

Existujú materiály, s ktorými rada pracujete?

V reálnom zadaní sú materiálové mantinely zvyčajne pevne dané. Spravidla si materiály nevyberám ja, ale zadáva ich spoločnosť. Potom je na mne, aby som vymyslela, ako to urobiť tak, aby daný diel alebo výrobok mohol v rámci daného materiálu perfektne fungovať.

Učia sa dizajnéri v škole, ako pracovať s konkrétnymi materiálmi?

Náš odbor sa neustále vyvíja. Keď som bola na vysokej škole ja, predmety zaoberajúce sa materiálmi ešte len vznikali. Keď sa pozriem na to, ako sa priemyselný dizajn vyučuje dnes, je týchto predmetov podstatne viac. Dizajnéri sa dnes učia nielen to, ako pracovať s bežnými materiálmi, ako je kov, sklo a plast, ale aj to, ako prísť s niečím výrazne iným. To je podľa mňa budúcnosť nášho odboru.

Boli súčasťou školských zadaní aj vaše ďalšie návrhy pre ETU?

Do svojich návrhov som čiastočne skryla povinnú prax. Keď som si potom vyberala tému diplomovej práce, oslovila som ETU, či by mala záujem spolupracovať so mnou aj na takomto veľkom projekte. V tomto bola ETA veľmi ústretová a dodnes som vďačná, že som tú možnosť mala. Väčšina ostatných spolužiakov pracovala na diplomkách „do zásuvky“, ktoré budú vystavené na výstave alebo súťaži, ale nebudú nikdy realizované. Keď som v januári tohto roku videla časť mojej práce zhmotnenú v podobe kuchynského robota ETA Gratus Kuliner II, ktorý skutočne vstúpil na trh, bolo to obrovské zadosťučinenie a radosť. Robot bol ťažiskom práce, ale nadväzovali na neho aj ďalšie príslušenstvá a spotrebiče, ktoré tvorili takú produktovú rodinu. Každý z produktov mal navyše nejakú inováciu, ktorou sa odlišoval od ostatných.

Aká novinka nás čaká konkrétne v prípade ETA Gratus Kuliner II?

Kuliner má zabudovanú váhu a svetlo. Sú to veci, s ktorými prišla ETA v rámci vývoja, a myslím si, že napríklad práve zabudovaná váha je naozajstný gamechanger. Mojou úlohou bolo implementovať obe novinky tak, aby to dobre vyzeralo a dobre sa to používalo. Zároveň som musela zabezpečiť, aby sme nekopírovali niektorý z produktov konkurencie, ktorá je na globálnom trhu obrovská.

Čo je vlastne na návrhoch nového dizajnu najzaujímavejšie?

Najviac ma baví hľadanie nového tvaru, ktorý je hneď po farbe tým, čo človeka na výrobku zaujme. Baví ma aj dať do toho stroja niečo, čo nie je na prvý pohľad vidieť, ale čo sa ukáže až pri používaní. Keď si človek povie – toto je super funkcia, je to pre mňa najkrajší moment.

A čo je naopak na navrhovaní najťažšie?

Navrhnúť danú vec tak, aby sa odlišovala od všetkého, čo na trhu je. Trafiť dizajn, ktorý nebude nikomu nič pripomínať, je v dnešnej dobe naozaj náročné. Zároveň sa musíte uistiť, aby bol výrobok ľahko udržiavateľný. Aby nemal spoje, ktoré bude musieť spotrebiteľ čistiť špáradlom a podobne.

Kedy viete, či sa vám dizajn naozaj podaril?

Niekedy na návrh nie je dostatok času a nie je možné ho iterovať dostatočne dlho, aby tento moment mohol prísť. Keď ale od navrhovania na niekoľko hodín odídem alebo ho nechám uležať cez noc, a aj potom sa mi zdá, že je dobrý, viem, že je to ono.

Čo vás baví na českom dizajne?

Najviac to, keď niekto použije materiál, ktorý by ostatní nečakali. Nedávno to bol napríklad návrh sklenenej misy Ronyho Plesla pre robot ETA Gratus di Vetro. To ma zaujalo a vždy, keď idem okolo výkladu a vidím ho tam, moje oči na ňom zostanú visieť.

Čomu sa venujete teraz?

Momentálne pracujem ako vývojár medicínskych riešení v brnenskej firme, ktorá sa zaoberá rekonštrukciou lebky a čeľustí. Modelujeme a vyrábame na mieru pacienta najmä kraniálne a maxilofaciálne implantáty, ktoré putujú do nemocníc po celej Európe. Hoci by sa mohlo zdať, že má táto práca od dizajnu ďaleko, opak je pravdou. Aj keď ide o produkt, ktorý nikto okrem lekárov nikdy neuvidí a stane sa súčasťou tela, musí vyzerať dobre, aby negatívne neovplyvňoval vzhľad pacienta. Zároveň musí byť dobre technicky riešený, aby vydržal náročné podmienky vo vnútri tela a práca s ním musí byť pre lekársky tím čo najjednoduchšia. A to je presne to, čo je prácou dizajnéra. Vytvárať veci, ktoré sú krásne na pohľad, ale aj praktické, ergonomické, ktoré jednoducho sadnú. Či už do ruky v kuchyni pri varení večere alebo na operačnej sále.

..................................

Kateřina Vejrostová

Rodáčka z Bystřice pod Hostýnem aktuálne pôsobí v Brne, kde sa podieľa na vývoji kostných implantátov. V Brne tiež vyštudovala Vysoké učení technické, odbor priemyselný dizajn v strojárstve. Je členkou valašského súboru piesní a tancov Rusava, ktorému pomáha prezentovať valašský folklór v Česku aj v zahraničí.