Dominika a Denisa z Česko na grile: súťaž nás naučila vážiť si samé seba

Dominika a Denisa. Dve dievčatá z malej dedinky Pešlov neďaleko Blanska, ktoré sa na jar tohto roku stali historicky prvými víťazkami súťaže Česko na grile. Jedna z nich práve odmaturovala, druhá je len o pár rokov staršia, ale aj napriek tomu prekvapili špičkovo zvládnutými dobrotami z ingrediencií, ktoré sa u náš bežne nevidia. Kto ich učil grilovať, kam si chodia po inšpiráciu a aké majú plány do budúcnosti?

Dievčatá, málo sa o váš píše. Čo ste robili, než ste sa pustili do súťaženia v Česko na grile?

Denisa: Ja som čerstvo odmaturovala, takže som sa doteraz venovala škole. Pokračovať budem v Prahe na vysokej. Domča to má zaujímavejšie.

Dominika: Ja som po gympli na výšku nešla a radšej som cestovala. Bola som v Škótsku, a tiež u ocina, ktorý ma vo Švajčiarsku hostinec. Tam som zistila, že gastronómia je niečo, čo ma napĺňa a baví. Len som presne nevedela, ktorým smerom sa vydať. V tomto mi súťaž Česko na grile veľmi pomohla.

Ako ste to mali s grilovaním? Bola to bežná vec alebo niečo sviatočné?

Dominika: Mali sme to asi rovnako ako väčšina Čechov, k letu to jednoducho patrí. Mamina s ocinom, keď sme boli malé, často vozili čerstvé ryby. Boli napríklad na dovolenke v Chorvátsku, ráno ulovili obrovskú rybu a večer sme ju tu u nás doma dávali na gril. Vďaka tomu sú v nás zakorenené ľahké stredomorské jedlá, ktorá nás sprevádzali aj súťažou.

Denisa: A hlavne sa u nás grilovalo od malička. S našimi sme chodili na dovolenkách rybárčiť a prirástlo nám to k srdcu. O polnoci sme lovili kalamáre, potom sme ich dávali čerstvé na gril. Domča sa dokonca naučila zahryznúť chobotnicu medzi oči tak, aby sme ju dlho netrápili a rýchlo usmrtili.

Tak to som nevedela. A asi by som na to ani nemala odvahu.

Dominika: Ja nakoniec áno.

Denisa: A bolo po nej, no.

Dominika: Ježiši. Odpočíva v pokoji niekde?

Denisa: Niekde vonku.

Takže aj vďaka tomu ste v súťaži hravo zvládali aj tie nie úplne tradičné suroviny ako morské plody alebo jahňacie?

Dominika: Tie nám idú lepšie než napríklad krkovička.

Denisa: Presne tak, tieto suroviny sú pre nás vlastne bežné a sme zvyknuté ich jesť a pripravovať od malička. Preto nám ryby ani iné „nezvyčajné“ dobroty veľmi nerobili problém.

Spraviť dobrú rybu na grile určite nie je hračka­.

Dominika: Nie je, ale dá sa to naučiť. Musíte sa rozhodnúť, či budete robiť celú rybu alebo len filety.

Denisa: A gril musí byť veľmi dobre rozpálený.

Dominika: To musí, pretože keď položíte mäso na nerozpálený gril, vlákna bežného mäsa od neho väčšinou nejak odtrhnete, pretože steaky sú silnejšie a pružnejšie. Ryba sa vám hneď rozpadne, pretože je jemná. Preto musíte mať skvele rozpálený gril, ryba musí byť osušená a stačí malá chvíľka, aby bolo mäso tak akurát a nebolo presušené.

Ktorej z vás napadlo prihlásiť sa do súťaže?

Dominika: Asi mňa.

Denisa: Jasné, že teba. Bola som zrovna so spolužiakmi na výlete v Anglicku a z ničoho nič mi zvoní telefón. Volala Domča, že sa prihlásime do jednej takej súťaže. A vraj to nebude nič veľké, budeme grilovať, nejako to pôjde. Až potom z nej vypadlo, že budeme v televízii, ale to už sme boli prihlásené na casting.

Takto jednoduché to bolo?

Denisa: Asi áno. Až na castingu nám došlo, že je to reálne. Dostali sme tam také základné suroviny ako napríklad kuracie stehno, rajčiny, zeleninu. Hodili sme to do takého talianskeho štýlu a myslím si, že sa nám to celkom podarilo.

Dominika: Šlo tam ale skôr o to, ako reagujeme na kameru, a to sme teda reagovali úplne zle. Triasli sa nám ruky, zakaždým, keď sa nás na niečo spýtali, prestali sme variť a začali rozprávať. Navyše tam nebola pracovná doska, ale len taký malý stolík, ktorý sa stále kýval zo strany na stranu.

Keď dostanete na stôl ingrediencie, dohadujete sa, čo budete variť alebo ako to medzi vami funguje?

Denisa: Máme spolu nejakú chémiu a toto všetko sa deje tak nejak prirodzene. Je to pre nás vlastne jednoduché. Keď sa náhodou nezhodneme, vieme sa navzájom vypočuť a nájsť riešenie, ktoré naše varenie niekam posunie.

A čo samotná súťaž? Boli to nervy?

Denisa: To boli veľké nervy.

Denisa: My sa celkovo necháme dosť ľahko znervózniť.

Dominika: A tam boli všetci okolo nás starší a skúsenejší. A tiež vyzerali, že presne vedia, čo robia. Tým sme sa nechali vykoľajiť už v prvom diele.

Denisa: To nás potom myslím dobiehalo celú súťaž, to naše sebavedomie. Bola to pre nás taká emočná horská dráha. Aj keď sme boli so všetkými účastníkmi súťaže za dobre, a vo varení sme si boli isté samy sebou, cítili sme, že nás niekoľko párov práve kvôli vekovému rozdielu podceňuje.

Na začiatku ste spomínali, že ste nazbierali veľa skúseností. Vo varení alebo v iných ohľadoch?

Dominika: Vo varení tiež, ale hlavne sme si uvedomili, že si môžeme stáť za tým, čo robíme. Na začiatku súťaže, keď niekto z porotcov spomenul, že by sme mohli niečo spraviť lepšie, zarazili sme sa a pýtali sa ho, čo mu nechutilo. Na konci už sme boli od takých štuchancov celkom obúchané, a musím povedať, že to je asi najviac, čo si zo súťaže odnášame.

Denisa: Také nejaké zdravé sebavedomie. Nechať sa strhnúť kritikou je ľahké, ale odolať a stáť si za svojím nás naučilo až súťaženie.

Čo bolo na súťaži najťažšie?

Dominika: To je ťažká otázka. Ale asi to súvisí s tou predchádzajúcou. Naučiť sa obstáť.

Čo vám pri časovom prese pomáhalo stihnúť všetky výzvy?

Denisa: Jednak to, že držíme pri sebe a že sme na rovnakej vlne, takže si veľa vecí nemusíme ani hovoriť a jednoducho ideme. Mali sme tam ale tiež pomocníkov od ETA, ako napríklad vákuovačku, tyčový mixér alebo robot s mlynčekom na mäso. Ten sme vždy na začiatku zložili z police a po celú dobu sa nezastavil. Bolo super, že je multifunkčný. Napríklad brúska na nože sa nám hodila neustále.

Cestujete? Vozíte si domov inšpiráciu alebo recepty?

Denisa: Hlavne Domča cestuje skoro stále. Strávila tri mesiace na Bali, odtiaľ si priviezla veľa chutí a inšpirácie.

Dominika: Ale inšpiráciu zbierame všade. Keď ideme do reštaurácie a niečo nám chutí, snažíme sa si to zapamätať a použiť neskôr v nejakej našej úprave. Vlastne ani nevieme variť podľa receptov, vždy si ich ohýbame podľa našich chutí.

Aké by podľa vás malo byť ideálne jedlo z grilu?

Dominika: Hlavne také, aby chutilo tomu, kto ho uvaril.

Denisa: To áno. A nemalo by byť ochudobnené. Dobré suroviny si zaslúžia lásku.

Vyhrali ste okrem iného aj finančnú odmenu. Máte v pláne ju precestovať?

Dominika: Jasné, že by sme ju radi precestovali, ale mne je už dvadsaťpäť a chcem sa už uberať nejakým smerom. Preto sme si povedali, že spojíme cestovanie a varenie a zaobstaráme si foodtruck. V ňom by sme chceli stráviť leto, jazdiť na fesťáky, možno aj trochu do zahraničia. Uvidíme. Mala by to byť taká ľahšia grécka a stredomorská kuchyňa.

Denisa: Ale aj nejaký hambáč bude, nejakú dobrú prasacinu tam tiež musíme mať.

A cez zimu?

Dominika: To už máme tiež vymyslené.

Denisa: Alebo skôr pochytené z ciest za ocinom do Švajčiarska.

Dominika: Poznáte raclette a fondue? Tak niečo také by sme chceli na zimu, aby z toho bol celoročný projekt. A jazdili by sme napríklad do Špindla alebo tak. Možno aj do Švajčiarska, nikdy sme asi nechceli byť na jednom mieste.

V tomto ohľade vám natáčanie naozaj zmenilo život.

Dominika: Ale zase nejaké celebrity úplne nie sme. Skôr nás to nasmerovalo na novú cestu.

Denisa: Ani by sme nechceli, aby toto víťazstvo bolo vrcholom všetkého, čo zažijeme. Skôr chceme, aby to bola súčasť pestrej mozaiky nášho života, ktorý by mal byť plný zaujímavých vecí.

Máte okrem foodtrucku nejaký gastronomický sen, ktorý si chcete splniť?

Denisa: Áno, to máme od malička.

Dominika: Vždy sme básnili o tom, že chceme mať vlastné bistro.

Denisa: Názov už máme, to je hlavné, však. Bude sa to volať Baby. To aby sa to rýmovalo s naším foodtruckom volajúcim sa Wavy.

A s bistrom zostanete na Morave?

Dominika: To nie je isté, vlastne ešte nevieme, kam nás to zavanie. Chceme bistro s teraskou, na ktorej bude sedieť gitarista a brnkať na struny.

Denisa: A asi by tam mali byť aj nejaké drinky a dobré jedlo, nie?

Dominika: To tiež. A tiež by tam mali navečer chodiť naši, nech sa vidíme. Tak to asi nebude niekde na druhej strane zemegule. Ešte uvidíme.

Denisa: Ale tešíme sa na to.

Denisa (18) a Dominika (25) Veselé

Víťazky prvého ročníka súťaže Česko na grile 2024 pochádzajú z malej dedinky pri Blansku. V súťaži boli suverénne najmladšími súťažiacimi, no aj napriek tomu si vydobyli prvé miesto. Denisa sa chystá študovať mediálne štúdiá v Prahe. Dominika sa venuje gastronómii. Výhru v súťaži investovali do foodtrucku, s ktorým sa chystajú obchádzať (nielen) Česko.