Dizajnérka Kateřina Vejrostová: Chcem navrhovať veci, ktoré budú ľuďom robiť radosť každý deň

ETA spolupracuje s mladými talentovanými študentmi pravidelne, a to predovšetkým formou spracovania ich záverečných študijných prác. ETA v minulosti organizovala dizajnovú súťaž ETA VIZE. Tak bol objavený napr. Zdeněk Veverka, dnes uznávaný dizajnér. S ETOU začala spolupracovať tiež nadaná priemyselná dizajnérka Katka Vejrostová, ktorá miluje nielen dizajn, ale tiež napr. folklór a pomáha Českej televízii s komentovaním živých prenosov v hádzanej.

Katka, aká bola Vaša cesta k priemyselnému dizajnu?

Možno to nie je úplne originálny príbeh. Pochádzam z českého mesta Bystřice pod Hostýnem. Mesta, ktoré je spojené s nábytkovým dizajnom. Tam som navštevovala základnú umeleckú školu. Učila som sa kreatívne myslieť a tieto divoké myšlienky nejakým spôsobom zachytiť na papier alebo vymodelovať v priestore. Ako sa blížila maturita, rozhodovala som sa, kadiaľ sa vydám. Nechcela som sa vzdať umenia, ale zároveň som technický typ, moja rodina by asi povedala, že som taký praktický „kutil“, ktorý trávi veľa času v dielni a hrá si tam s drevom, hlinou alebo 3D tlačou. Technika mi bola blízka a mamka objavila, že na VUT (Vysoké učenie technické v Brne) je odbor, ktorý tieto dve veci zlučuje – spája techniku s umením. Štúdium priemyselného dizajnu potom bola jasná voľba.

Kedy ste sa dostali k prvej praxi?

Prvá možnosť sa naskytla v 3. ročníku. Hľadala som nejakú stáž, kde by som si to, čo už viem, overila v praxi. Zaujímalo ma, ako funguje spolupráca medzi zadávateľom a dizajnérom a chcela som sa pozrieť pod ruky odborníkom. Sledovala som stáže zaštítené europoslankyňou Martinou Dlabajovou s názvom PročByNe?, ibaže všetky boli zamerané skôr na humanitné odbory… Fungovala tam ale tiež sekcia želaní. Odhodlala som sa tam napísať s tým, že by som si rada vyskúšala dizajnérsku prácu v nejakej väčšej českej firme, ako je napríklad Tescoma alebo ETA.

A tak začala spolupráca s ETOU.

Presne tak. Odvaha sa vyplatila, vypočuli moje želanie a poslali mi kontakt na Luboše Josku, vedúceho oddelenia ETA vývoja & technológií v Hlinsku. S pánom Joskom a generálnym riaditeľom Petrom Resom sme sa potom osobne stretli v Zlíne. Vzájomne sme si predstavili podobu spolupráce a následne ma pozvali do ich inovačného centra v Hlinsku.

Ako to prebiehalo?

Bola som samozrejme nadšená, že môžem vidieť, ako to funguje. Inovačné centrum v Hlinsku ma fascinovalo, obzvlášť testovanie produktov bolo zaujímavé. Presne si pamätám, že práve robili záťažové skúšky na šľahač, ktorý bol upevnený v konštrukcii a šľahal už x desiatok, možno stoviek hodín nejakú hmotu. Prišlo mi sympatické, že niekto uvádzaný počet hodín skutočne skúša, aby na základe výsledkov testov výrobok zdokonalil. Jazdila som potom do Hlinska za konštruktérmi a vývojármi tiež na konzultácie mojej diplomovej práce, na ktorej sme o rok neskôr začali spolupracovať. S týmito návštevami boli spojené aj veselé zážitky, napr. keď mi sami konštruktéri ponúkali mäso sušené v inovovaných sušičkách alebo domáci chlebík z pekárne. (smiech)

Aký bol teda prvý výrobok, ktorý ste pre ETU vytvárali?

Šlo o úplne nové príslušenstvo k robotu ETA Gratus, tzv. špiralizér, ktorý krája zeleninu na špirálky. V kancelárii mi vtedy pri mojej prvej návšteve predložili prototyp takej kovovoplastovej veci, ktorej som mala dodať dizajn a ergonómiu. Pôvodne mali vymyslené iba to, ako to bude fungovať, potrebovali tomu dať nejakú tvár. Projekt sa podaril a na jar bude toto príslušenstvo dostupné na českom trhu.

Priemyselný dizajn Vás fascinuje, je to teda aj Vaša budúca cesta?

Rada by som vytvárala veci, ktoré budú ľuďom sympatické a budú ich radi a často používať. Takým výrobkom je napr. väčšina príslušenstva v kuchyni, ľudia sa s nimi ráno vypravujú do práce a večer im pomáhajú pripraviť večeru. Priala by som si, aby mali zákazníci z používania mojich výrobkov radosť. Aj napriek tomu, že sú to obyčajné veci, ktoré stoja v kuchyni na linke alebo sú skryté v zásuvke, môže ľuďom kontakt s nimi skutočne spôsobiť potešenie. A také produkty by som chcela navrhovať.

Existuje nejaký výrobok, u ktorého si hovoríte: „To je super, škoda, že som ho nedizajnovala“?

Na také veci narážam na internete a väčšinou si skôr hovorím: „Wow, to je super nápad!“ Hovorí sa, že nie je nič, čo ešte niekto nevymyslel. Nie je to úplne pravda, ale byť originálny nie je jednoduché. V škole sme si všetci mysleli, že sme prišli s niečím novým, čo okolie posadí na zadok. A potom sme sa pozreli na internet a zistili, že už to tam dávno je. Typická internetová továreň na také sklamania je Pinterest. (smiech) Ale aby som bola konkrétna, naposledy ma z tých dostupných produktov zaujala Powercube, super praktická vec.

Aktuálna covidová situácia určite nie je ľahká ani pre priemyselných dizajnérov. Ako zasiahla do Vášho života?

Momentálne pracujem predovšetkým ako operátor špeciálneho robota na VUT, takže čas by som mala tráviť pri ňom. Nie je to ale také jednoduché, všetci máme povinný home office a na fakulte som tak raz za mesiac. Najviac mi chýba – asi ako mnohým ľuďom – sociálny kontakt, stretávanie sa s priateľmi a rodinou. Snažíme sa ochrániť prarodičov, keď sa s nimi vidíme, tak iba s rúškom… Pokiaľ sa na to ale pozriem pozitívne, minimálne som sa aspoň musela zlepšiť vo varení, (smiech) aby som stále nejedla iba špagety. Voľný čas teraz namiesto na horách, trávim dovzdelávaním. Zistila som, že mi chýba znalosť niektorých softwarov, tak to doháňam prostredníctvom tutoriálov, skúšam nové veci a nové modely. A popritom sa obzerám po nových príležitostiach a zaujímavých projektoch.

Katka pre ETU od začiatku ich spolupráce v roku 2017 tiež navrhla a uviedla do života stolný mixér ETA Blendic II, ktorý práve vstupuje na slovenský trh. Spoločne pracujú na ďalších projektoch, ktoré sú zatiaľ tajné.

Text: Eliška Sobotková, Veronika Kožíková / Foto: Dominik Bachůrek, archiv Kateřiny Vejrostové