Tamara Adamčíková: Do pečenia je potrebné dávať ochotu, lásku a kvalitné suroviny

Tamara Adamčíková: Do pečenia je potrebné dávať ochotu, lásku a kvalitné suroviny

Aj keď má občas deň blbec, o pečení hovorí, že je to jej život. V kuchyni sa cíti ako doma predovšetkým vďaka babičke, ktorá ju tiež naučila variť a piecť od oka. A napriek tomu, že dezerty vlastne nemá rada, ostatní jej za ne môžu utrhnúť ruky. Po milom rozhovore s mladou šéfcukrárkou zlínskej Bistrotéky Valachy Tamarou Adamčíkovou nám nezostala iba dobrá nálada, ale aj neodkladná chuť zahryznúť sa do poctivej sladučkej buchty ako od babičky.

 

Nemôžem si odpustiť obligátnu otázku na začiatok – máte rada sladké? 

Mám rada sladké, ale nemám rada dezerty. Vôbec nevyhľadávam cukrárne, nemám rada žiadne torty. Radšej si dám čokoládu, alebo inú sladkosť z obchodu. Výnimkou sú však kysnuté koláče od babičky.  

 

Čím ste chcela byť, keď ste bola malá? A kedy ste sa zamilovala do cukrárstva?

Chcela som byť doktorkou a vyberať detičky z bruška. Ale babička bola vyhlásená cukrárka a od malička nás smerovala do kuchyne. Nebolo jej ľúto surovín, ktoré sme tak vlastne zničili, alebo vyplytvali. Keď robila nejaké cesto, dala nám trochu múky a vody a my sme z toho robili placky, piekli ich na peci a potom ich dedo musel jesť s džemom. Rodičia navyše boli dosť pracovne vyťažení, takže som bola v kuchyni neustále, pretože som musela variť trom súrodencom. A práve varenie ma bavilo, pečenie spočiatku vôbec. To až neskôr na vysokej – občas som niekomu niečo upiekla, až to prerástlo v to, čím som teraz.

 

Takže namiesto bábätiek z bruška teraz vyťahujete z pece dobroty. V Zlínskej Bistrotéke pôsobíte od začiatku – dalo by sa povedať, že vaša práca za tú dobu prešla nejakým vývojom?? 

Určite prešla veľkou zmenou. Keď sa teraz pozriem na fotky zo septembra 2018, keď sme začínali, vidím, koľko sme toho dokázali. Som strašne pyšná na to, že sme sa tak posunuli sami, bez profesionálnych školení. Tá zmena je nielen vizuálna, ale aj vedomostná – snažím sa neustále učiť z videí a kníh.

 

Tamara Adamčíková

 

Tým sa dostávame k mojej ďalšej otázke – kde čerpáte inšpiráciu?

YouTube videá, knihy, Instagram, Pinterest – tam je ale zložité dopracovať sa k originálnemu receptu, ktorý skutočne funguje. Cukrári častokrát nechcú prezradiť svoje know-how, napíšu tam nejaký recept, pridajú fotku, ale vôbec to neodpovedá. Ľuďom sa potom príprava nedarí a majú pocit, že chybu robia oni. 

 

Ku komu z týchto známych osobností vzhliadate?

Čo sa týka vizuálnej práce, obdivujem Lulus Bakery zo Slovenska. Inak sa snažím ísť skôr vlastnou cestou.

 

Čo je z vašej stálej ponuky u zákazníkov bestsellerom?

Určite venčeky a veterníky. Ľudia stále vyhľadávajú tie poctivé zákusky, ktoré boli kedysi v ponuke v mliečnych baroch. My sme síce priniesli modernú verziu, ale chuťovo vyladenú a trafili sme sa…

 

Existuje dezert, ktorý je pre Vás stále ešte nepokorenou výzvou?

Stále bojujem s čokoládou. Temperovanie je zložité a náročné na podmienky. Ale nevzdávam sa a snáď sa už blížime k tomu, čo by som si predstavovala.

 

V sortimente Bistrotéky nájdeme všetko od klasických koláčov a tradičných frgálov, až po slávnostné a skutočne exkluzívne dezerty. Rozmáha sa v Zlíne trend „vyššej gastronómie“?

Mám pocit, že je pre ľudí stále dôležitá cena. To je také naše české a slovenské… Ale pomaly sa to lepší a už si môžeme dovoliť nasadiť o niečo adekvátnejšiu cenu. Myslím, že keď je tá práca poctivá a ľudia sa o tom presvedčia, radšej dajú viac peňazí za menšie množstvo vo vyššej kvalite.

 

Vidíte, to je zaujímavé – túžime po poctivých surovinách a kvalite, ale buchtu si radšej kúpime, než by sme si ju upiekli doma…

Ľudia sú podľa mňa pohodlní a trochu leniví. Radšej si kúpia kúsok buchty u nás, než by si doma upiekli celý plech. Na druhú stranu, naše buchty sú skutočne poctivé – ovocím ani náplňami nešetríme a náhrady v nich nenájdete. To bol základ, ktorý mi dala babička a ja som ho ako hlavné pravidlo zaviedla aj tu. 

 

Na ktorého pomocníka v kuchyni nedáte dopustiť?

Zo začiatku sme spolu bojovali, ale teraz som si veľmi zvykla na profesionálnu cukrársku pec. Domáce kuchtenie potom uľahčí kuchynský robot. Sama mám vyskúšaný Gratus od ETY, ktorý je výkonný a ponúka rôzne rýchlosti. Hlavne má bohaté príslušenstvo a čo je úplne super – má v porovnaní s ostatnými skutočne veľkú misu. Dokáže v ňom vymiesiť dávku jedného kysnutého cesta, čo je kilo a pol múky – s tým máva problém aj väčší profesionálny robot. Tiež na šľahanie je to super pomocník.   

 

V čom podľa Vás v cukrárstve tkvie tajomstvo úspechu – či už sa jedná o vydarenú domácu buchtu alebo profesionálny zákusok, na ktorý sa stojí v rade?

Sama na sebe si najviac vážim fantáziu – aby si to človek dokázal sám vymyslieť, pospájať alebo zmeniť. Pretože nájsť si recept dokáže každý, ale vytvoriť niečo vlastné, to už dokáže málokto. Veľkú úlohu hrá aj dôkladnosť a perfekcionizmus. Som fakt pedant, až to dievčatám možno niekedy vadí. Ja by som ale nikdy nepustila do predaja zákusok, ktorý sa mi zdá nedokonalý.

 

Máte nejaký rituál alebo talizman, bez ktorého nepečiete?

Mám jeden obľúbený nôž od babičky – na ten nedám dopustiť. Deň v práci potom začínam vždy tým, že sa pýtam dievčat, aký majú deň a náladu. Mám rada humor a s dobrou náladou sa pracuje oveľa lepšie.

 

A potom vznikajú tie neodolateľné výtvory, ktoré zdieľate na Instagram…

Áno, zo začiatku to bol iba priestor, kam si ukladať svoje fotky, ale potom sa to ujalo. Baví ma fotiť a samozrejme je to aj dobrá reklama, dneska je svet na sociálnych sieťach. Dôležitá je tiež odozva – aspoň sa dozviem, ako od nás ľuďom skutočne chutí. V bežnej prevádzke sa ku mne spätná väzba v takej miere nedostane. 

 

Dáte našim čitateľom záverečnú radu, ako pozdvihnúť ich domáce výtvory na vyššiu úroveň?

Do každého varenia a pečenia je potrebné dávať ochotu a lásku, bez toho to fakt nejde. A to, akú pritom máte náladu, sa na výsledku výrazne podpíše. Keď ste naštvaní a robíte to s odporom, odpovedá tomu potom aj výsledok. Ale keď vás to baví a robíte to pre niekoho, koho máte radi, aby ste ho potešili, je to na výsledku poznať. Takže určite to nerobiť na silu a dávať do toho aj trochu seba. Hlavne používať kvalitné suroviny a za každú cenu nešeriť – to je proste základ. A nevzdávať sa! To som robila aj ja, ale chce to stále skúšať.

 

Kto je Tamara Adamčíková?

Tamara Adamčíková je mladá cukrárka pôvodom zo Slovenska, ktorá už viac ako rok a pol pripravuje vyhlásené dezerty, múčniky a ďalšie sladké dobroty v kuchyni zlínskej Bistrotéky Valachy. Tamaru aj s jej tímom, ktorý si hovorí Cukrouši z Bistrotéky, môžete sledovať na Instagrame. Štvorčlenný cukrársky tím každodenne pripravuje dezerty, zákusky a sladké pečivo pre všetky tri prevádzky Bistrotéky – reštauráciu, kaviareň a kornutériu s pekárňou. Nielen skvostné torty potom pečie aj na objednávku.