Slávnostné menu pred sto rokmi
Oslavy vzniku republiky pokračujú po celý rok 2018 a veľa ľudí s nostalgiou vzhliada k prvorepublikovej gastronómii. Čo ľudia vtedy skutočne jedli a ako mohol vypadať slávnostný stôl pri príležitosti vyhlásenia samostatného Československa?
Čo ľudia vtedy jedli, je ošemetná otázka. Výskum jedla a gastronómie v minulosti prebieha totiž relatívne krátku dobu a obdobie prvej republiky sa vznáša v nostalgickom opare umocnenom filmami s Oldřichem Novým a Adinou Mandlovou. Skutočnosť však taká ružová nebola, ako ukazujú nemnohé vedecké práce a kuchárky Sladká první republika a Kuchařka první republiky zozbieraných z dobových receptov.
Povojnová núdza
Eufóriu z konca vojny vystriedal dennodenný zhon za zháňaním potravín, uhlia a šatstva. Potravín bol nedostatok, ich ceny strmo rástli, rozmáhalo sa úžerníctvo, a hlavne chudšia vrstva mestských obyvateľov trpela hladom. Trh sa snažilo regulovať ministerstvo pre zásobovanie ľudu stanovením ceny základných potravín a zavedením prídelového systému, ktorý fungoval do roku 1921, aj keď často nedokázal zaručiť ani základnú výživu v dostatočnom množstve. Napríklad v roku 1918 činil denný prídel zemiakov 200 g na osobu, prídel múky 450 g pre ťažko pracujúcich, 300 g pre ostatných.
Zlaté dvadsiate roky
V nasledujúcich rokoch sa životná úroveň výrazne zlepšila, ľudia si opäť začali užívať život: sedávali v kaviarňach, chodili do krčiem a reštaurácii, tancovali v baroch. V menu sa objavovali francúzske pokrmy, šampanské a kokteily...
V 20. rokoch sa Praha radila spolu s Viedňou a Parížom medzi kulinárske centra kontinentálnej Európy. Ponuka delikates a úroveň ich spracovania bola podobná, tuzemskí kuchári jazdili do Paríža, pražský hotelieri privážali zo sveta nové poznatky, české dievčatá chodili na skusy do viedenských a pohraničných domácností a zahraničné vplyvy sa prirodzene miešali s českými tradíciami.
Jedálniček podľa triedy
Kvalita a množstvo jedla boli priam úmerné výške príjmov. Zatiaľ čo robotníci za potraviny, nájom a kurivo dali väčšinu svojej mzdy a stravovali sa jednoducho (ráno žitný chlieb s náhradou kávy z čakanky či sladu s mliekom, na obed knedličky, zemiaky, občas mäso s omáčkou či sladké pečivo a večer polievka s chlebom), stredné a vyššie príjmové triedy si mohli dovoliť dvakrát denne teplé jedlo s viacerými chodmi. Rodiny strednej triedy sa obvykle schádzali na obed doma, mäso sa podávalo niekoľkokrát týždne, deň začínal kávou a pečivom s maslom či koláčom. Čaj nebol zďaleka tak obľúbený ako káva, k jedlu sa pila voda, prípadne voda so šťavou, v reštauráciách pivo.
U nedeľného stolu
Nedeľa bola jediným dňom pracovného pokoja, kedy sa nechodilo do práce a často ani posluhovať. Ženy trávili obvykle celé dopoludnie prípravou obeda a popoludňajšieho zákusku. Pri stole sa schádzala celá rodina a nedeľný obed bol najlepší a najsýtejší z celého týždňa. Po silnom vývare sa podávalo mäso – bravčové, hovädzie alebo teľacie s omáčkou a knedľou, alebo zemiakmi. Hydina bola drahá a zverina iba sezónna. Zelenina sa príliš nekonzumovala, keď už, tak ako základ omáčky, v polievke alebo ako rajčinový či uhorkový šalát. K popoludňajšej bábovke, štrúdli alebo jednoduchému kysnutému koláču sa servírovala káva, čaj nebol príliš rozšírený.
Vybrané lahôdky
Povojnový rozkvet priniesol nová jedlá – objavili sa viedenské rezne, sekaná, karbonátky, zahraničné syry, rajčiny, banány, pomaranče alebo cestoviny. Maškrtné jazýčky vábila husia pečeň na rozličné spôsoby, zverina, kaviár, obložené vajce a chlebíčky, paštéty a salámy z vyhlásených lahôdkarstiev Lippert, Paukert či Zoufalý. Cukrárne lákali šľahačkovými a krémovými dezertami, tureckým medom, čokoládou a bobonami. Do kaviarní chodili dámy na kávu a štrúdľu či bábovku, páni si vychutnali cigaru s kvapkou niečoho ostrejšieho. V prvotriednych hoteloch ako bol Šroubek, Imperial alebo Alcron, sa podávalo šampanské, morské ryby a v sezóne ustrice, raky a zverina. Cez Vianoce patrilo k dobrému tónu zájsť na slimáky. V hoteloch sa často uskutočňovali tanečné lekcie, doplnené čajom o piatej a drobným občerstvením.